Týždeň v skratke: ECB znižuje úrokové sadzby na 3,65 %

Nové údaje pripravujú pôdu pre zníženie úrokových sadzieb zo strany Federálneho rezervného systému na jeho budúcom zasadnutí.

Miera inflácie v USA klesla v auguste na 2,5 %

V auguste inflácia v USA klesla na 2,5 %, čo vytvára priestor pre postupné znižovanie úrokových sadzieb Federálnym rezervným systémom na jeho zasadnutí budúci týždeň. Ročná miera inflácie tak klesla z júlových 2,9 % a bola mierne pod odhadom 2,6 %.

Tieto údaje o inflácii sú jednými z posledných dôležitých ekonomických ukazovateľov pred zasadnutím Fedu, ktoré sa uskutoční 18. septembra, a naznačujú očakávané zníženie úrokových sadzieb o štvrť percenta. Sadzby sú v súčasnosti na najvyššej úrovni za posledných 23 rokov, a to v rozmedzí 5,25 % až 5,5 %.

Skutočnosť, že inflácia sa približuje k cieľovej hodnote 2 %, je pozitívnou správou pre Biely dom aj pre predvolebnú kampaň viceprezidentky Kamaly Harrisovej, ktorá bola terčom kritiky zo strany republikánskeho oponenta Donalda Trumpa kvôli vysokým životným nákladom v USA.

Jadrový index spotrebiteľských cien (CPI), ktorý nezahŕňa kolísavé ceny potravín a energií, zostal stabilný na úrovni 3,2 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa však jadrové ceny zvýšili o 0,3 %, čo bolo mierne rýchlejšie, než ekonómovia očakávali.

Mesačný nárast inflácie o 0,2 % v auguste bol spôsobený najmä nárastom nákladov na bývanie o 0,5 %, čo znamenalo zrýchlenie po niekoľkých mesiacoch pomalšieho rastu. Ceny energií klesli o 0,8 %, zatiaľ čo ceny potravín vzrástli o 0,1 %. Inflácia v službách, po odrátaní cien energií, stúpla o 0,4 %. Zvýšili sa aj ceny leteniek a odevov.

Ekonomická poradkyňa prezidenta Joea Bidena, Lael Brainardová, uviedla, že najnovšie údaje ukazujú, že USA „zatvárajú kapitolu inflácie“, ktorá sa teraz „vracia na normálnu úroveň“.

Zatiaľ čo inflácia sa vracia k cieľu, predstavitelia Fedu sa viac zameriavajú na stabilizáciu trhu práce.

V júli, keď boli zverejnené slabšie údaje o zamestnanosti, sa zvýšili obavy z možného hospodárskeho poklesu, čo viedlo k špekuláciám o väčšom znížení sadzieb v septembri. Tieto očakávania sa však v posledných týždňoch zmiernili.

Údaje za august ukázali, že zamestnávatelia v USA vytvorili 142 000 nových pracovných miest, čo je výrazný nárast oproti revidovanej hodnote 89 000 za júl, ale stále pod predpokladmi analytikov.

Predstavitelia Fedu naznačili, že výraznejšie zhoršenie situácie na trhu práce by mohlo viesť k agresívnejšiemu znižovaniu sadzieb.

Minulý týždeň John Williams z New Yorkského Fedu a guvernér Fedu Christopher Waller zdôraznili, že recesia pre najväčšiu svetovú ekonomiku zatiaľ nie je pravdepodobná.

ECB znižuje úrokové sadzby na 3,65 %

Európska centrálna banka (ECB) znížila úrokové sadzby o 60 bázických bodov percentuálneho bodu na 3,65 % v reakcii na klesajúcu infláciu v eurozóne a signály, že ekonomika tohto bloku môže čeliť stagnácii.

Prezidentka ECB Christine Lagarde oznámila, že rozhodnutie znížiť základnú depozitnú sadzbu druhýkrát tento rok bolo prijaté jednomyseľne, na rozdiel od júnového rozhodnutia, kde sa vyskytol nesúhlas zo strany šéfa rakúskej centrálnej banky Roberta Holzmanna.

Lagarde uviedla, že najnovšie údaje o inflácii „nám dávajú dôveru, že smerujeme k nášmu cieľu“, čím odkázala na 2-percentný inflačný cieľ ECB.

Inflácia v eurozóne v auguste spomalila na trojročné minimum 2,2 %, pričom v júli bola ešte na úrovni 2,6 %. Klesajúca priemyselná produkcia v Nemecku a Taliansku taktiež vyvoláva obavy, že hospodárstvo eurozóny po krátkom raste na začiatku roka spomaľuje.

„Tlak na rast miezd sa zmierňuje a zisky čiastočne tlmia vplyv vyšších miezd na infláciu,“ uviedla ECB vo štvrtok. „Finančné podmienky zostávajú prísne a hospodárska aktivita je stále utlmená, čo odráža slabú súkromnú spotrebu a investície.“

Lagarde naznačila, že ďalšie znižovanie sadzieb je možné, ale znížila očakávania, že k tomu dôjde už na najbližšom zasadnutí v októbri. Povedala, že „relatívne krátky čas“ do tohto termínu a očakávaný pokles inflácie v septembri znamenajú, že ECB sa nebude riadiť len jediným ukazovateľom.

V nových štvrťročných projekciách ECB predpovedala rast ekonomiky o 0,8 % pre tento rok, čo je mierne nižšie ako júnová predpoveď 0,9 %. Pre rok 2025 znížila odhad rastu z 1,4 % na 1,3 %, pričom ako dôvod uviedla slabší príspevok domáceho dopytu v nasledujúcich štvrťrokoch.

Centrálna banka ponechala svoju prognózu inflácie na tento rok na úrovni 2,5 % a pre budúci rok na 2,2 %. Mierne však zvýšila svoju predpoveď jadrovej inflácie, ktorá nezahŕňa energie a potraviny, na 2,9 % pre tento rok.

ECB taktiež oznámila kroky na prípravu prípadného zvýšenia dopytu komerčných bánk po pôžičkách od nej.

Znižuje rozdiel medzi tým, koľko účtuje bankám za požičiavanie a koľko im platí za ukladanie prostriedkov, z 0,5 percentuálneho bodu na 0,15 bodu.

EÚ odmieta pokus čínskych výrobcov elektrických vozidiel o odvrátenie vysokých ciel

Európska komisia zamietla ponuky čínskych výrobcov elektrických vozidiel na úpravu cien, aby sa vyhli výrazne vyšším clám pred kľúčovými rokovaniami medzi Pekingom a Bruselom, ktoré sa uskutočnia budúci týždeň.

Tieto clá boli oznámené po niekoľkomesačnom vyšetrovaní, ktoré začala predsedníčka komisie Ursula von der Leyen, čo výrazne zhoršilo obchodné vzťahy medzi 27-člennou EÚ a Čínou, druhou najväčšou ekonomikou sveta.

Podľa predstaviteľov EÚ sú clá nevyhnutné na ochranu európskych výrobcov pred lacnými čínskymi elektrickými vozidlami, ktoré podľa nich Peking nespravodlivo dotuje.

Olof Gill, hovorca pre obchod Európskej komisie, vo štvrtok (12.09.2024) uviedol, že komisia zamietla „ponuky na cenové úpravy“ od viacerých čínskych výrobcov áut, no dodal, že Európa zostáva „otvorená pre vyjednané riešenie“.

Členské štáty EÚ budú hlasovať o clách na čínske elektrické vozidlá do konca októbra.

Rozhodnutie odmietnuť ponuky čínskych výrobcov áut prichádza v čase, keď v rámci EÚ narastajú nezhody ohľadom Číny, kvôli obavám z nákladnej obchodnej vojny odvetného charakteru.

Čínsky minister obchodu Wang Wentao sa budúci týždeň stretne s eurokomisárom pre obchod Valdisom Dombrovskisom v Bruseli.

EÚ navrhla clá na čínske elektrické vozidlá vo výške až 50 %, v nadväznosti na rozhodnutie USA zvýšiť clá až na takmer 100 %.

Španielsky premiér Pedro Sánchez v stredu vyhlásil, že jeho krajina „prehodnocuje“ svoj postoj k clám EÚ, čo posunulo Španielsko bližšie k Nemecku, ktoré lobuje za to, aby členské štáty tieto opatrenia odmietli.

Čína kritizovala navrhované clá ako prejav rastúceho západného protekcionizmu, ktorý podľa nej oslabuje globálny boj proti zmene klímy.

Od začiatku vyšetrovania zo strany Bruselu otvoril Peking protiopatrenia vo forme antidumpingových vyšetrovaní na európske mliečne výrobky, koňak a bravčové mäso a podal sťažnosť na WTO. Tieto kroky zdôrazňujú ochotu Číny zasiahnuť citlivé záujmy kľúčových členských štátov EÚ.

Martin Krištoff
PORTFOLIO MANAGER